Prolife, juvenilná justícia, a výchova

Autor: martin milo | 24.9.2013 o 14:32 | (upravené 24.9.2013 o 14:39) Karma článku: 9,77 | Prečítané:  466x

V poslednom čase som akosi častejšie v kontakte s tzv. prolife textami (nie interupciám, eutanázii, áno tradičnej rodine) a s textami o juvenilnej justícii, ktorá prezentuje hrozbu tiahnúcu sa Európou, ktorej cieľom je zničiť tradičnú rodinu, rozumej zväzok výlučne muža a ženy, a zároveň posilniť práva marginálych skupín (vzťahy rovnakého pohlavia) a všelijakých sociálnych úradov za účelom odoberania detí z tradičných rodín. Pre mňa na top konšpiračnom mieste v rebríčku až smiešnych strašiakov stojí vízia, že deti už v predškolských zariadeniach budú vedení k tomu, aby si mohli vybrať svoju životnú gender rolu (stotožnenie sa buď so svojim biologickým pohlavím, alebo opačným).    

Nepochybujem o tom, že existuje množstvo spolkov, hnutí, organizácií, a to aj v našej európskej kultúre (ktorej základom nie je akákoľvek náboženská ideológia ale tolerancia a rovnosť), ktoré sa snažia niekedy až radikálne meniť súčasný chod spoločnosti. Môj názor je ten, že motiváciou takýchto snáh je buď radikalizovaná náboženská ideológia alebo rovno komplex menejcennosti (ktorý je vrchovate prítomný aj v mocenských štruktúrach, teda politických špičkách, menujem napríklad 83 kolesíkov na čele s Robertom).

Myslím si, že základom k tomu, aby naša spoločnosť mala čo najmenej zakomplexovaných exekutívcov, alebo radikalizovaných a teda nebezpečných ľudí, je zrelá výchova detí. To jest, lepšie keď budú mať pri sebe dvoch milujúcich dospelých rovnakého pohlavia ako despotického otca či mamu v tradičnej rodine. Lepšie, keď bude dieťa vedené k zodpovednosti, ako k všade prítomnej poslušnosti. Lepšie, keď sa budú dospelí stavať k deťom rovnocenne (detské prežívanie nie je menej ako to dospelácke, hoci sa dospelým môže zdať banálne), ako z pozície autority. Lepšie, keď budem dieťa iba sprevádzať jeho životom, ako mu ho kompletne určovať. Lepšie, keď budem pred svojim dieťaťom čitateľným človekom so svojim prežívaním. Lepšie, keď si o ňom nebudem myslieť, že to a ono ešte nepochopí, ale budem mu podávať informácie otvorene (primerane jeho veku). A tak ďalej.

Iba takto vychovám zrelého človeka, s osobnou zodpovednosťou za seba a voči druhým, čestného a slobodného, s kritickým myslením. To čo sa tu deje, má ale od tohto ďaleko. Tu sa straší a konšpiruje. Miesto toho, aby boli dospelí v oveľa väčšej miere vedení k čo najmenej poškodzujúcej výchove (pokiaľ nevedia prirodzene sami, čo nemusia, najmä keď sami vyšli z pošramotených výchovných procesov).

Primárnou otázkou nie je KTO vychováva, ale AKO vychováva. Týmto by sme sa mali zaoberať. V takej mojej ideálnej vízii tohto dlhodobého procesu potom vidím aj zrelé debaty o tom, kedy je život už životom, či má žena právo rozhodovať o nenarodenom dieťati, a iné. A ani Fico by tu nebol.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?